Trenčín - budúce Európske hlavné mesto kultúry
Je lákavé ísť do zahraničia, lebo tam objavíš niečo nové. No ja osobne objavujem stále nové impulzy aj v meste, ktorého rodný list je vytesaný do kameňa. Toto mesto plné nových nápadov a vízií je na Slovensku a všimli si ho aj v Európe pre jeho kultúrnosť a zmysel pre umenie. Už v roku 2026 bude preto Európskym hlavným mesto kultúry. Je ním Trenčín. Mesto, v ktorom cítim lásku, domov, nadšenie. Mesto, ktoré dáva nádej a úsmev. Pozrime sa teda dnes do mesta, o ktorom ste iste všetci počuli, ale možno ste ho naplno neobjavili. Napokon je v ňom veľa zákutí, ktoré poznajú len miestni. Trenčín je mesto, ktoré si zamilujete.
Pobrežie Váhu a Zátoka pokoja
Možno vás to láka hneď do centra, ale ja vás zavediem k rieke. Napokon tá je tu dlhšie než všetko ostatné. Rieku Váh poznáme ako najdlhšiu rieku Slovenska, ale málokto vie, že jej význam je od slova vagus blúdiaci, nepokojný. Každý o nej počul a každý ju aj videl, keď vstúpil do Trenčína, ale čo si bežný návštevník neuvedomuje, že cez leto je tu aj spoločenský život. Nielen pre tých, čo radi okolo nej bežia či kráčajú. Trenčania túto oblasť pekne vybudovali, takže tu funguje lodenica, kde ľudia sedia pri víne, alebo športovci trénujú na kanoe. V teplejších dňoch si môžete pozrieť Trenčín aj z lode Xénia. Ak sa na lode radšej pozeráte, býva tu dokonca pretek dračích lodí. Ale je tu aj miesto medzi stromami, kde sa vybudovali malé plážičky, kde sa dá piknikovať, opekať alebo sa osviežiť vo vode. Toto miesto dostalo meno Zátoka pokoja. Veľakrát je cez letnú sezónu obsadená, no určite stojí za to sa sem pozrieť, napokon nie je obľúbená bez dôvodu. Viem, že o nej turisti až na výnimky nevedia, napokon jedného som sem zaviedla a bol milo prekvapený, že spoznal miesto, o ktorom sa bežne nehovorí a ktovie, možno sa sem vďaka tomu raz vráti.
Srdce Trenčína - centrum
A teraz môžeme isť do mesta doplniť zásoby. V podchode Zlatá Fátima si môžeme načapovať víno (odporúčam Pálavu alebo ríbezľové), ja ho spomínam z iného dôvodu. Tento podchod vznikol kedysi s prostého dôvodu, v Trenčíne boli často požiare a hasiči sa nemali dostať ako do centra. Ešte predtým tu sídlilo prvé trenčianske kino Bio Zora či hotel Zlatý baran. Dnes je táto pasáž rýchly spôsob, ako sa dostať od rieky k Morovému stĺpu, ktorý je v samom centri mesta, ktoré sa rozkladá prevažne na Mierovou námestí. Pozrieť naň sa môžete aj z výšky vďaka Mestskej veži. Ak by ste chceli spoznať Trenčín naozaj dôkladne, odporúčam vám Prechádzky mestom ktorý sa konajú každý mesiac so sprievodkyňou. Pokiaľ chcete radšej niekde posedieť, tu je zopár tipov (je mi ľúto, že všetky sa mi sem nezmestia).
Atrio Cafe
Atrium bol v staroveku vnútorný dvor. Táto myšlienka sa dostala aj do Trenčina a vďaka tomu môžete vstúpiť do iného sveta. V bare Atrio sa cez leto premietajú filmy a počas Vianoc je samostatným krásne vysvieteným mestečkom s punčom a hudbou.
Centrum pre rodinu
Káčko je dobrovoľnícka kaviareň so záhradou pod hradom, je súčasťou Centra pre rodinu. Nie je ju ťažké nájsť, lebo sa nachádza hneď pod Farskými schodmi. Má útulné prostredie, ale podvečer je už zavretá. Produkty sú za ľubovoľný príspevok, ktorý ide na charitu. Nebojte sa, aj keď ide o náboženskú komunitu, nikto vás nenúti na vieru.
Paddock Cafe
Niektorí mu hovoria rúrky (moja mama), iní neprehliadnu jej farebnú vitrínu dvier, no všetci poznajú jej Babičkin punč, do ktorého sa pridáva aj Riava od Old Heroldu. Je neprehliadnuteľný, lebo sa nachádza hneď pri Morovom stĺpe. Keď je plno, ľudia sedia na schodov a hrad na nich hľadí z druhej strany, ako sa zabávajú. Niekedy zahrá niekto na gitaru, len tak pre atmosféru letného večera. Chvíle v Paddocku bývajú nezabudnuteľné, preto je taký obľúbený.
Kuki
Bar s tehlovou estetikou a motivačnými textami, ktorý má vlastnú zásobu kníh aj hier, ale aj nápadov. Konajú sa tu kvízy a z času na čas hostí aj miestnych spevákov. Cez leto sa premiestnia von, takže je už len prechádzka mestom zážitkom, ktorá láka sadnúť si a uniesť sa atmosférou.
Coffee sheep
Kaviareň, ktorú nájdete hneď na troch miestach a jej meno je odvodené od ovečky, ktorá je aj v erbe mesta. Cez zimu je v meste otvorená jej presklená pobočka, kde sa konajú aj zaujímavé podujatie Ivana Ježíka Na vlastných nohách so zaujímavými osobnosťami, kde o smiech, múdrosť a inšpiráciu nie je núdza.
Štefánikova vyhliadka
Silueta Matúšovho hradu je každému verne známa, no pozrieť sa dá z mnohých pohľadov. Jedným z najkrajších je na trase tzv. Štefánikovej magistrály. Nájdete ju cestou po Brezine, keď prejdete lezenie pre deti a dospelých Tanzániu a vydáte sa po zatáčke smerom doľava. Pôjdete po ceste, až kým neuvidíte značku pri lesnej cestičke. Tam už nájdete vhodnú navigáciu, ako objaviť tento pohľad pre Bohov obklopený prírodou. Na túto túru je potrebné si vyhradiť čas, pokiaľ vyrážate z centra. Na značeniach sa dozviete, že tu kedysi bolo aj more. Vyhliadka má obmedzenú kapacitu, čiže sa môže stať, že na svoju fotku si chvíľu počkáte. Ale spôsobov, ako vidieť Trenčín z výšky je viac. Dokonca v Trenčíne lietajú aj balóny, čo je zážitok sám za seba.
Trenčiansky hrad
Hrad, ktorý patril do panstva Matúša Čáka Trenčianského je prístupný z dvoch ciest (ak sa nerobí prerábka). Z centra mesta a cez južné opevnenie, čo zahŕňa návštevu Čerešnového sadu. V hrade sa konajú výstavy a podujatia, ale veľkým lákadlom je aj Studňa lásky ktorá je opradená legendou o Omarovi, ktorý ju vykopal, aby dostal naspäť svoju lásku Fátimu. Na území hradu je aj hladomorňa s mučiacimi nástrojmi či rotunda, ktorú objavila archeologička Tamara Nešporová. Najnovšie sa sem postavila aj húpačka, pre krásne panoramatické fotky. Južné opevnenie, ktoré je najnovšie sprístupnené, pamätá na doby dvoch kráľov, ktorí o hrad bojovali. V tom čase bolo okolie bez stromov, aby sa z hradu dal sledovať nepriateľ. V súčasnej dobe je tu Čerešnový sad, ďalšie obľúbené prírodné miesto Trenčanov.
"Pohodu sa snažíme robiť s rovnakým prístupom, ako keď pozývate niekoho k sebe domov na návštevu. Chcete, aby sa u vás cítil dobre...Veríme, že tento prístup naši návštevníci cítia." Michal Kaščák
Pohoda festival
Prvý júlový víkend je v Trenčíne rušno a zbiehajú sa tu ľudia nielen z celého Slovenska, ale aj sveta. Mieria na letisko, kde je festival Pohoda, na ktorý mnohí spomínajú ešte dlhý čas aj pre jeho jedinečnú atmosféru, ktorá je nabitá nielen pestrou hudbou a zážitkami, ale aj akousi spolupatričnosťou. Vlastne názov hovorí za všetko (aj jeho kultové logo, ktoré ešte umocňuje dôležitosť blízkosti). Prvé riadky Pohody sa začali písať v roku 1997 na štadióne v Trenčíne a aj roky, ktoré svet bojoval s vojnou čí vírusom ukázali, že Pohoda význam má aj mimo hudobného poľa, lebo prináša liek pre dušu.
Časy pred Matúšom
Aj keď sa pri vyslovení mena Trenčín každému vybaví meno Matúša Čáka Trenčianskeho, žili tu ľudia dávno pred jeho slávnou kariérou "zberateľa hradov". Archeológia by nás zaviedla až do praveku, ale zaujímavejšie sú stopy známejších civilizácií. Iste, Rimanov, ktorí sa tu utáborili na jednu zimu, by každý hneď uhádol. Nálezy dokazujú, že oveľa skôr tu nielen prezimovali, ale aj žili Kelti, konkrétne Bójovia, po ktorých dostala aj naša susedná krajina latinské meno Boiohaemum, ktoré sa stále vyskytuje v upravenej verzii Bohémia. Kelti boli aj obchodníci a zaviedli na našom území prvé mince. Okrem Biatekov sa v Trenčíne našla aj zlatá minca Athena Alkis. A to nie je všetko, hovorí sa, že územím prechádzala aj jedna z vetiev Jantárovej cesty.
Národy sa striedajú, lebo niektoré miesta sú pre ne atraktívnejšie, a tak sa stalo, že sem prišli germánske kmene Kvádov. To bolo práve to obdobie, keď Rimania spozorneli a na jednu zimu zakotvili v tzv. Laugariciu, o ktorom je zmienka na skale. Tento nápis nenájdete na hrade, ako by ste možno čakali, ale v hoteli Elisabeth. Vstup na prvé poschodie, kde je možnosť ho vidieť na vlastné oči, je voľný. Pikoškou je, že dlho bol nápis zakrytý stromami a aj po jeho nájdení, bola jeho hodnovernosť spochybňovaná. Všetky polemiky o jeho pravosti skončili až po náleze podstavca v alžírskej Záne. Podstavec bol venovaný veliteľovi M. V. Maximianovi, ktorého meno je na trenčianskom nápise. Na podstavci zo Zány sa spomínajú rôzne jeho úspechy a medzi iným aj práve jeho pôsobenie v Laugariciu. Keď na dvoch rôznych miestach v dvoch rozdielnych krajinách je to isté svedectvo, nemôže byť vymyslené. Vzniklo príliš dávno, aby si s tým niekto dal takú prácu. Na víťazstve jedného vojska dnes nezáleží, záhadou zostáva, kde konkrétne sa osada Laugaricio nachádzala a prečo ju umiestnili práve na skalu. Zvlášť keď v jej blízkosti tiekla rieka. Ktovie, možno práve Váh by dal odpovede, ktoré nepoznáme, ale dnes je tu už cesta.
Trenčín dnes a zajtra
Trenčín nemyslí iba na odkaz minulosti a nechce sa spoliehať len na to, čo tu bolo kedysi. Práve preto sa prihlásil do súťaže o Európske hlavné mesto kultúry, ktorú napokon v roku 2021 vyhral. Čo bolo tajomstvo jeho úspechu? Práve pohľad do budúcnosti. Pohľad na to, čo Trenčín má a čo môže ďalej rozvíjať. Zvedavý pohľad, a tak to aj nazval: pestovanie zvedavosti. V jeho bid-booku bola vízia: túžiť vedieť a odvážiť sa konať (jeho obsah si môžete pozrieť na tomto linku). Rok 2026 sa blíži a už teraz je isté, že Trenčín bude ďalej pracovať na svojom raste a vzniknú ďalšie miesta a podujatia, ktoré budú stáť za návštevu.