Talianske hlavné mesta kultúry 2023
Vychutnajte si podujatia v Talianskych hlavných mestách kultúry
Povedať "si" Taliansku je ľahšie než ráno roztvoriť oči, ťažšie je rozhodnúť sa kam skôr ísť. Krajina, ktorá uznáva "dolce vita" nám to tento rok uľahčila vnútornú dilemu a vybrala hneď dve mestá, ktorým dala pôsobivý titul Capitale Italiana della Cultura 2023 - Talianske hlavné mestá kultúry: Bresciu a Bergamo.
Obe sú na severe Talianska v oblasti Lombardska a ležia v tieni známejších miest. Sú ako skryté poklady, ktoré treba odhaliť. "Obe mestá spája spoločná vízia. Kultúra je inkluzívny a posilňujúci nástroj na oživenie a regeneráciu komunít," spomína sa na stránke projektu. Rovnaký titul mali už Pisa, Procida, Perugia, Ravenna, sicílske Palermo či sardínske Cagliari. Bergamo a Brescia sa môžu pochváliť spoločne s Mantovou a Cremenou aj ocenením Európskeho regiónu gastronómie z roku 2017. Napokon jedlo je pre Talianov národnou kultúrou. Jesť v Bergame znamená "casoncelli" a piť v Bresciii sambucu ide ruka v ruke s tým, že sa niečo stane. Napríklad, že vám bude visieť nad hlavou Bombardeniho nosorožec a hneď pod ním predvádzať skateboardista svoje umenie slobody.
Leonessa d´Italia - levica Talianska
Kde bolo, tam bolo a ďalej sa príbehy o vzniku Brescie rozchádzajú. Mohli ju vytvoriť Etruskovia aj bájny Herkules, ale s istotou vieme svedectvo, že Rimania jej hovorili Brixia. Zostali po nich najzachovalejšie budovy v severnom Taliansku, ktoré sú zapísané v svetovom dedičstve UNESCO. Hlavných chrám postavený počas vlády Vespasiana bol zasvätený trojici bohov, tzv. Kapitolskej triáde: Jupiterovi, Juno a ich dcére Minerve, no neskôr bol zasypaný kopcom Cidneo. Pri jeho vzkriesení z trosiek sa našla aj okrídlená socha víťazstva. Capitolium s korintskými stĺpmi zakomponovali organizátori aj do svojho programu. Ľudia sa premenili na tancujúce sochy a vniesli opätovný život do starovekých pamiatok. Prítomnosť a minulosť splynuli do jednoty, akoby neexistoval čas a na chvíľu sa vymazalo, čím všetkým si Brescia prešla, ako ju v 16.storočí vyrabovali ambiciózni Francúzi, potom prevzali moc Benátčania, v 18.storočí udrel blesk, ktorý sa premenil na požiar a zničil značnú časť mesta, ako ju ničila vojna či pandémia... Brescia opäť rozkvitla do krásy a ukázala, že má stále čo povedať, že je levicou Talianska, ako ju nazývali básnici. Brescia už nechce sedieť v tieni známejších miest a tento rok bohatý program len dokazuje, že je plná nápadov, ktoré zdieľa so svojím spojencom Bergamom.
Nech mesto žiari aj v tme
Bergamo sú dve mestá v jednom. Jeden svet je v kopci a druhý pod ním. Väčšina ľudí mieri hneď do mesta módy a z Bergama pozná len jeho letisko. Aká škoda. Cittá Alta je čarovné "horné mesto" obkolesené rozľahlými benátskymi hradbami s výhľadmi pre bohov a podzemím pod mestom, ktoré cez fontánu Lantro Tu privádzalo vodu do kopca už od dávnych čias. Mesto vonia históriou, ale uličky nie sú príliš úzke, ani námestia príliš široké. V rámci spoločného projektu s Bresciou sa premenilo na la cittá illuminata (osvetlené mesto) a vo februári sa konal festival svetiel Festa delle Luci. Noci neboli tmavé, práve naopak ožiarené zaujímavými objektmi. Návrat svetla mal dvojaký význam, bolo to lúčenie s dlhými zimnými večermi, ale aj príchod novej nádeje po ťažkých pandemických časoch, ktoré zasiahli v Taliansku nielen ľudské životy, ale aj dávali stopku kultúre a cestovnému ruchu. Na stenách budov i podlahe sa vytvárali rôzne svetelné obrazce. Motto projektu hlásalo: "Svetlo je život," a návštevníci z Talianska i zahraničia spoznávali jeho rôzne podoby. Svetlo sa vlialo do presýpacích hodín, nadrozmerných hláv, zemegule či vytvorilo efekt nehybného pohybu tanečnice, ktorá akoby kráčala po oblohe. Obdobnú akciu poznáme aj na Slovensku pod menom Biele noci, no načasovanie talianskeho festivalu sadlo na dni, kedy sa v minulosti bežne slávil návrat svetla, u nás je len pozostatok v podobe Hromníc.
Dobrodružná
cesta z Bergama do Brescie
Mestá sú od seba pomerne blízko, delia ich iba desiatky kilometrov. Táto trasa sa dá prejsť ľahko vlakom, ale organizátori vymysleli aj alternatívu, pri ktorej môžete spoznať tajné zákutia provincii. Existuje medzi mestami kultúrny cyklistický chodník Ciclovia della Cultura, ktorý meria 76 kilometrov, ale aj dlhší peší úsek Via delle Sovelle, v ktorom po etapách prejdete 34 obcí, 3 vinárske oblasti a objavíte množstvo prírodných zákutí. Talianske hlavné mestá kultúry sa neupriamujú iba na dve mestá, ktoré dostali titul, ale túžia, aby sa návštevník túlal aj okolím. Oblasť Brescie má čo povedať aj blízkymi jazerami, z ktorých je najznámejšie Lago di Garda, ale opomenúť by ste nemali pri hlbšom skúmaní ani jazerá Iseo a Idro a údolia Val Camonica, Valle Sabbia či Val Trompia. V strede jazera Iseo sa navyše skrýva najväčší jazerný ostrov v Európe Monte Isola, na ktorý sa dostanete loďou. Práve tieto časti Talianska vám povedia, že jazerá v krajine majú niekedy oveľa väčšie čaro než more. Okolie Bergama zahŕňa tiež množstvo údolí (Imagna, Seriana, Brembana...) no v rámci projektu sú sprístupnené od mája do septembra aj jaskyne alebo ako im Taliani hovoria grotty.
Brescia myslí na všetky zmysly
Hovorí sa, že v žilách Brescianov prúdi benzín namiesto krvi, akoby im bol pridaný do DNA. Rok čo rok oživujú motoristickú tradíciu, v ktorej hlavnú úlohu hrajú autá z rokov 1927 až 1957. Preteky historických automobilov vedú z Brescie do Ríma a naspäť. Na svojej stránke o sebe napísali toto: "1000 Miglia sú klasické preteky par excellence, reprezentované značkou schopnou rozprúdiť vášne a vzbudiť emócie." Nazývajú sa strážcami krásy. Akcia sa koná v Brescii v rovnaký mesiac ako najväčší festival v Taliansku Festa della Musica, kedy je mesto doslova zaplavené hudbou a navyše je vstup na koncerty voľný. V júni sa vystrieda na vyše 100 pódiách okolo 3000 účinkujúcich. Brescia má tento rok aj samostatný klavírny, operný a fotografický festival. No skúsenosť vraví, že Brescia vie prekvapiť a podujatie prichystá, aj keď ste prišli neplánovane cez víkend. Slnko zapadá a ty ideš na hrad a zrazu vidíš pána v chodúľoch a ružové svetlá. Falcone d´Italia, ako mu vravia hradu, ti dá krídla a ty zídeš do centra a tam hudba znie okolo pamiatok. Ráno sa prebudíš a je trh, ktorý vonia rybami a chuťami, že si hladný. Myslíš si, že snívaš. Ani sa ti nechce ísť k jazeru, lebo mesto si ťa opantalo zmyslami. No prekvapene pozeráš, že aj Garda, ktorú si predtým zavrhovala, nadobudla čaro. Jazero sa zdá ako more. Dokonca vytvára vlny. A po pol roku sa dozvieš, že Brescia je Talianskym hlavným mestom kultúry a ty vieš, že ten titul jej patril už predtým.
Za bránami času
Bergamo sa snaží byť viac vizuálne a zväčša komornejšie. Upriamilo sa skôr na výstavy. Spoločná s Bresciou je nazvaná Šampióni v maľovaní, ale aj futuristická 3D výstava pod holým nebom Stargate. Dva veľké zrkadlové portály odrážajú realitu, no s efektmi z nej vytvárajú vlastný svet. Ak vám to pripomína Hviezdne vojny, nie je to náhoda, dizajnéri zo štúdia Gió Forma sa inšpirovali práve nimi. Bergamo bolo kedysi križovatkou ciest, no najväčší vplyv tu zanechali Benátčania, po ktorých tu zostali aj mestské brány. Porta San Giacomo stále zdobí benátsky lev. V Bergame sa teda nevyhnete tomu, aby ste prešli bránou času, aj keď tu inštalácia už nebude. Hradby zostali dlhé storočia a od roku 2017 patria pod UNESCO. Poviete si, že aj iné hrady majú ešte svoje hradby, ale Bergamo nie je malé a tie, čo ho obkolesujú, merajú až 6 kilometrov. Z jednej strany máte pohľad na dolné mesto, z ďalšej na vinice a z inej sa môžete vydať do Botanickej záhrady. Bergamo je zelené, to spoznáte z rozličných miest, či už sa vyveziete funicularkou alebo prejdete pešky k jednej z viacerých pevností. Srdce Bergama je usadené uprostred hradieb na Piazza Vecchio, kde vrhajú sfingy zo seba vodu vo fontáne Contarini. Sú ako inak obkolesené benátskymi levmi. Z jednej strany vrhajú pohľad na duomo a z druhej na bielu budovu Pallazo Nuovo. Nečudujte sa, ak tu nájdete ľudí s knihou v ruke namiesto mobilu, sídli tu totiž jedna z najbohatších historických knižníc v Taliansku Bibloteca Civica Angelo Mai a môžete sa sem bezplatne dostať aj vy v rámci prehliadky Za pokladmi knižnice, ktorá sa koná raz za mesiac v nedeľu, prípadne aspoň čiastočne do budovy nazrieť počas podujatí. Počas apríla vytiahli deti v uliciach Bergama biele dáždniky. Zatiaľ čo my sa dáždnikom chránime pred nebeskými kvapkami, deti ako tvorivé bytosti ich použili ako rekvizitu na svoje divadlo pod holým nebom Pioverà Bellezza. Do projektu sa zapojilo až 15 škôl a vyše 70 tried. Úlohou bolo ukázať silu kolektívu v živote a dôležitosti vzájomného počúvania a vnímania sa. V čase, keď sa ľudia individualizujú a názorovo polarizujú, ukázali zmysel slova spolu. Aj počas pandémie sa Taliani síce museli izolovať od seba v bytoch, ale na balkónoch ukazovali svetu svoje hrdinstvo, že aj tak sa dá byť spolu a byť tu jeden pre druhého.
Bergamo a Brescia majú svoje poklady, ktoré sa odzrkadľujú v kultúre a umení, a tak môžu preniknúť na povrch. Ich bohatstvo nespočíva iba v pestrej histórií, ale aj v nápadoch vytvárať nové zážitky. Dokazujú, že si zaslúžia pozornosť, lebo majú čo ponúknuť, čím prekvapiť a obohatiť cestovateľský i kultúrny rozmer cesty do krajiny, ktorá žije v príťažlivom rytme a vábi temperamentom, chuťou žiť naplno a zamilovať sa do života. Ako povedal Verdi: "Ty môžeš mať vesmír, ak ja môžem mať Taliansko."
