Seina, čo prezradíš o Paríži?

Stojíš pod Eiffelovkou ako tisíce iných a pýtaš sa sama pre seba: koľko tých malých Eiffeloviek (na kľúčenke) bolo vytvorených kvôli tej veľkej, ktorá pôvodne ani nebola chcená, a potom prejdeš cestu a urobíš niečo šialené, okúpeš Eiffelovku v Seine spolu so svojou nohou. Viete, keď rovnaké mesto navštívite už po niekoľkýkrát, chcete si to niečím obzvláštniť rituálom, ktorý bežný smrteľník nerobí a zároveň sa upriamiť na niečo iné. Vidieť okrem zvyčajných miest aj ten iný Paríž, nielen ten z brožúrky a Seina mi poradila, že urobiť si piknik v parku je lepšie než ísť do drahej reštiky. Ani všetci Parížania to nerobia a viete čo, Seina mala pravdu.  

Buttes Chaumont

Názov, že by si človek dolámal jazyk, ale ten park si získal aj tak moje srdce. Mohli ste ho vidieť  na pár sekúnd aj v Emily in Paris, no ja som nechodila po jej stopách. Ani som ju nestretla. Môj cieľ bol piknik v prírode. Vybrala som fľašu vína, za ktorú som dala menej než by som platila v bare za deci a k nej som si doniesla aj rybu. Koľko by som platiila v reštaurácií, keby som mala viac peňazí, netuším, ale prišla by som o to najpodstatnejšie: výhľad. Ostatní sedeli na lúke, ja som si vybrala kvôli rybe miesto pri jazierku, nad ktorou sa týčila skala so Sibyliným templom a túto atmosféru ešte dotvárala hudobníčka, čo blízko hrala na harmoniku. Niekedy je obrovské šťastie, keď nemáte na luxus, lebo sú veci, čo sú k nezaplateniu.  A k tomu ako bonus som mohla zopakovať svoj rituál s Eiffelovkou. Čo povedať, niekto berie seba k vode, ja som urobila trip aj Eiffelovke :) 

Bastilla

V škole sme sa učili na dejepise o dobytí Bastilly a Francúzskej revolúcii, ja som sa rozhodla pozrieť ako toto miesto slobody vyzerá dnes. Vystúpila som z metra a na moje prekvapenie som videla v obrázkoch, čo predchádzalo tejto udalosti vrátane námorných ciest a túžbe po lepšej budúcnosti. Čo by dali vtedajší Parížania, keby mohli byť cestovateľmi ako my, vtedy to mohla len hŕstka a nerobila to pre poznávanie sveta, ale jeho prínos pre náboženstvo a bohatstvo. Niekedy zabúdame, aké vlastne máme šťastie a že naša sloboda je oveľa širšia než tá, ktorú vybojovali. No stále sú tu práva,  ktoré chýbajú k dokonalosti. Okrem steny posunu k slobode je tu aj brutálny výhľad na prístavisko, takže žiadne nudné metro. 

Quai Saint-Bernard

Seina sa rozhodla ma prenasledovať :) alebo lepšie povedané akosi inštinktívne ma priťahovala. Ako sa spieva I follow my rivers, prvý júlový víkend bola mojou riekou práve ona, lebo jej hlas nešlo nepočúvať. Hľadala som hudbu a tancujúce páry. Nábrežie pomenované po svätom Bernardovi mi ponúklo presne to, po čom som naliehavo túžila a ešte aj s nečakanou dupľou, lebo pri rieke nie je iba jeden parket, ale hneď niekoľko rôznorodých. Od latina cez afro až po hudbu pre starších. Každý si príde na svoje. Keď o niečo ďalej niekto len bubnuje, už ma to toľko nezaujíma, hoci za iných okolností by som brala aj toto za impulz. Intenzitu a nadšenie si zobrali tance, vlniaci sa ľudia v rytme a ich energia, ktorá je nezabudnuteľná.