Kto by hľadal stopy po pravekých jašteroch v obľúbených dovolenkových končinách Slovákov? No ja, nuž iba klišé ísť tam kde všetci mi príliš nevonia a keď už idem, tak to chcem skrátka trošku inak. Po svojom. Svojimi očami. Ale nebudem sa tu tváriť, že som nejaký fanúšik Jurského parku a že by som tu chcela stretnúť v Chorvátsku živých dinosaurov, ktorých si mená lepšie pamätá malé dieťa než ja. To zas nie! No válať sa pri mori či naháňať kuny ako Evelyn (spätne som zistila, že to bolo práve v Premanture) by nebolo nič pre mňa. Vyžadovalo si to pridanú hodnotu, pre ktorú som nakoniec stratila aj orientačné zmysly. Aj nervy (google mapy sú nesprávne otočené, keď ich len odfotíte). Inak za názov dinosaurus sa poďakujte sirovi Richardovi Owenovi. Ktovie, možno to boli predchodcovia drakov. Pochybujem, že oni by reagovali na jeden či druhý názov a poznali geografiu. Skrátka boli, ako sme dnes my. A boli to prví cestovatelia. Nepotrebovali ani lietadlá, lebo mali svoje sedemmíľove čižmy a niektorí dokonca vedeli plávať i lietať. 

Istria

Už sme si prezradili, že prvými obyvateľmi Istrie neboli ľudia, ale práve megaplazy, ale najväčšiemu chorvátskemu polostrovu dali meno Rimania podľa svojich nepriateľov Histrov, čo bol ilýrsky kmeň, ktorý obýval toto územie. S troškou nadsádzky sa mohla volať Istria Dinosauriou, ale to by musel byť Owen cestovateľ v čase a dinosauri sa dožiť čias slávneho Ríma. Nemohla som si odpustiť svoj sarkazmus. Tento historický fakt  vysvetľuje, že Istria má istú paralelu s Talianskom a najvaic je to vidieť na Pule, kde dodnes aréna z čias Rimanov a práve Pula je 10  kilometrov od Premantury, takže si môžete urobiť výlet za históriou.

Staza dinosaura

Náučný chodník o dinosauroch je asi hlavným lákadlom pre deti (aj tie prerastené ako ja). Hoci na sochách sa podpísal zub času, je to lákavá atrakcia aj preto, že sa za ňu nemusí platiť a navyše smeruje k jednej z pláži, čo je motivácia navyše. Nám spočiatku vôbec neprialo počasie (bolo sychravo a bol to len jednodňový trip), čiže sme čas, keď nebolo na kúpanie využili prehliadkou a hľadaním sôch. Najskôr sme nedočkavo skôr zabočili, ale verte, že správna cestička má aj svoju tabuľu. Vďaka tomu sme však objavili miesto, ktoré nie je značené ani na mape a je určené skôr pre rybárov (viď obrázok). Takže som mala kde zjesť svoju makrelu, pozerajúc neskôr na ceny v miestnych reštauráciach, dobre som urobila.

Už som to chcela s dinosaurami vzdať, lebo sme prešli veľa a stále dinosauri hrali pred nami schovávačku, ale nakoniec som ponúkla prvému z nich svoju ruku. Volal sa Velociraptor. Jeho meno viem z tabule, takým dlhým menom by som si určite nezaťažovala mozog. Navyše ten tu kedysi ani nebýval. Je skôr na okrasu. Iná tabuľa vysvetľuje, že existujú dva druhy dinosaurov: sauropody a theropody. Theropody používali dve nohy a boli pôvodne len dravce a sauropody boli skôr bylinožraví a štvornohí. Asi som kámošovi nemala podávať tú ruku, keby náhodou ožil. Ale namiesto toho ma tesne pred písaním článku kusla osa, čiže na veľkosti nezáleží, skôr na príležitosti.