Moja februárová Valencia
Hola, amigos ! Španielsko ma zavolalo k sebe. Do tretieho najväčšieho mesta krajiny, kde sa zrodila aj slávna paella a v čase, keď ma všetci odhovárali, že tam ochoriem, som tam práve naopak vyzdravela. Bol február a ja som pomaly odložila teplú zimnú bundu a vymenila ho za prechádzku po slnku. Hoci sa sem vraciam iba v spomienkam, ešte vždy cítim príliv tej energie, ako som pod mostom namiesto rieky našla obrovský park, kde ľudia cvičili, venčili psíkov, behali alebo len kráčali ako ja chodec, fascinovaní tým, čo vidím. Na stromoch už vtedy boli namiesto kvetov pomaranče a ja som vďačná, že som dostala tento nápad, netušiac, že bude na dlhšiu dobu posledným možným. O to som radšej, že som sa nedala odradiť ľuďmi, čo za všetkým hľadajú namiesto riešenia problém. Cestovanie má ozdravné účinky, priatelia a poďme sa pozrieť, čo Valencia vie ponúknuť.
Las Fallas
V uliciach Valencie sa vo februári schyľuje k festivalu Las Fallas. Prípravy vrcholia. Ešte nikto netuší, že v roku 2020 napokon táto tradícia z 18.storočia nevyjde a svet sa čoskoro uzavrie do veľkej bubliny. Ľudia sa ešte tešia a tancujú na ulici, na rôznych miestach sa pripravujú pódia, Valencia je v očakávaní svojho vlastného sviatku, keď sa mesto mení na miesto nadrozmerných "bábiek", ktoré budú napokon spálené, aby privítali ohňom jar. Dievčatko si už kúpilo svoj špeciálny kostým, ešte netuší, že bude len na fotku a z kroja vyrastie, lebo pouličná bujará párty s ohňostrojom sa vráti až po rokoch. Tento rok v marci však bude a program prebieha už od februára. Aj ten menej príjemný, keď ulicami idú ľudia a cítiť len závan a zvuky pušného prachu.
Na počiatku boli drevené hobliny, potom papagáj, ten sa zmenil na vypchaté postavičky, až časom prišli na rad ninoty, bábiky. Čo sa nezmenilo je načasovanie, že vrchol osláv je na San Josého, t.j. nášho Jozefa. Viac o tohtoročných fallas tu.
"Objavovať je viac než strácať a cestovanie je viac než zúfať. Problémy sú všade, ale keď naozaj chceš, na chvíľu zmiznú."
História Valencie
Takto vyzerala Valencia pred tromi rokmi, no jeho história sa začala písať už dávno pred naším letopočtom. Keď sem prišli Rimania, vôbec nebola osadou či mestom, proste sa museli niekde títo výbojní cestovatelia usalašiť a keďže ich nebolo málo, ale dve tisícky, vznikla Valentia. Nedá sa povedať, že by prvá verzia dnešného tretieho najväčšieho mesta Španielska trvala dlho, lebo aj národy z Apeninského polostrova mali medzi sebou nezhody, a tak sa stalo, že po 63 rokov svojej existencie v roku 75 pnl. zanikla. Znovuzrodenie ju čakalo až o niečo neskôr. Ak chcete skúmať históriu mesta podrobnejšie, odporúčam vám Múzeum L´Almoina.
Horchata
Dnes si dáme chuťovku, ozdravný nápoj, ktorý sprevádza Valenciu už od 13. storočia: HORCHATU. Mňam.
Je to mliečny nápoj, ktorého moc spočíva v rozomletých tygrích orechoch. Týmto orechom sa hovorí aj podzemné mandle, ale v skutočnosti sa jedná o hľúzy šáchora, po španielsky chufa. Niekde totiž môžete naraziť na názov Horchata chufa, tak nech viete prečo.
Tento nápoj je bohatý na živiny, vlákninu, minerály a jeho konzumácia je typická pre túto oblasť, ale obľúbený je napr. aj v Mexiku, kde do neho pridávajú ryžu a škoricu. Obsahuje vitamíny B1, C a E, ochraňuje nervovú sústavu a kosti, ale pôsobí priaznivo aj na trávenie, čiže ej proti zápche. Ale predovšetkým je to lahôdka, ktorá k Valencii nerozlučiteľne patrí, Nazdravie!
Albufera de Valencia
Slniečko sa vyhuplo nad oblaky a ja som plánovala rannú freetour Valenciou ku komplexu moderných zážitkových budov plných atrakcií. Takáto aktivita by bola vhodnejšia pre skupinku ľudí a nie jednotlivca, preto keď som nakoniec na túru mestom prišla sama s výnimkou sprievodcu, rozhodla som sa zmeniť plány a urobiť niečo spontánne. Nasledovať inštinkt.
Vybrala som sa zo zastávky pri Plaça Porta de la Mar (za oblúkom - dobrá rada, ak nechcete stratiť 20 minút hľadaním a riskovať, že vám ujde autobus) MHD-čkou č. 25 k najväčšiemu jazeru alebo lagúne v Španielsku - Albufere. Deň tak nabral prírodný spirit. Z jednej strany jazera vial neskrotný vietor, z druhej bola rovnomenná prírodná rezervácia, a tak som si vybrala možnosť č.2. Park s kľukatými chodníčkami uprostred stromov s výhľadom na vodu. Tabuľky rozprávali ako tento park vznikal a že sa v ňom skrývajú veľmi staré dreviny. Nezaoberala som sa podrobnosťami, ale vnímala atmosféru. Cestička ma naviedla k ďalšej časti územia, kde hniezdi vtáctvo. Videla som, koľko som chcela vidieť a načerpala do žíl opäť život. Tento trip je teda vhodný, keď chcete znovuzrodiť svoju dušu a prečistiť si hlavu. Pokiaľ idete za zábavou a najmä s ľuďmi, odporučila by som vám svoj plán A dňa: Ciudad de las Artes y las Ciencias. Výber programu vždy závisí s kým ste a na čo sa chcete naladiť.