Fascinujúce. Plné príbehov. Božské. Atény. Mesto prežiarené svetielkami s pulzujúcim ulicami aj po zotmení. Vibrujúce mesto, po ktorom sa prechádzajú mačky s takou samozrejmosťou ako ľudia, kde aj biele šaty so zlatistým lemom vyzerajú ako svadobné a z výšky na všetko dohliada Akropola. Mesto, ktorému priadli osud mocné Sudičky a bohovia. Mesto stvorené mýtmi. 

Mesto bohyne

Letenky do Atén som si kúpila za rolu sestričky v Hniezde. A bol to ten najkrajší darček k narodeninám, aký som si dala, pretože Grécko čakalo na môj návrat celú večnosť. Moja prvá návšteva bola len ochutnávka búrlivého mora v Chalkidikách a anízového nápoja menom Ouzo. Symbolicky som si na tento veľký comeback pripila práve ním, hladiac na rozžiarenú Akropolu, šťastná, že Aténa ma prijala do svojho mesta. No nemuselo patriť jej, musela si zasúťažiť o patrónstvo s Poseidónom. Na tento boj dohliadal prvý kráľ Atén Keklops, ale aj bohovia. Poseidon zabojoval a vytriskla zo skál morská voda. Aténa postupovala ako sa patrí na bohyňu múdrosti uvážlivo a dala ľuďom olivovník. Takže sa nemôžete čudovať, ak vidíte po Aténach olivové výrobky a sovu, jej vernú priateľku. 

Efxaris Monastiraki 

V pravej gréckej reštaurácií Efxaris Monastiraki neďaleko Monastiraki sa snúbi chuť jedla s lahodným dúškom vína a tónmi hudby. V ten večer som už bola najedená, iba som si chcela natočiť na video živú hudbu, lenže povestná grécka žovialita zmenila beh udalostí. Prišiel ku mne čašník a ja som mu vysvetlila, že mám už po jedle, ale on sa ako správny marketér sa chopil príležitosti a môjho záujmu o hudobný zážitok a prezradil mi, že budú hrať aj na ďalší deň o 18,00 a ak prídem, dostanem welcome drink zajtra. Svojou rafinovanosťou ma priviedol na cestu k najlepšiemu a najšťastnejšiemu momentu mojej návštevy Atén. Bol koniec novembra, ale Grécko bolo hrejivé a tak som sa na ďalší večer vybrala do mesta bez bundy, len s košeli a rifliach.  Dala som si Cretan Dakos, veľmi sýtu delikatesu, kde je špeciálna jačmenná "žemľa" posypaná zeleninou a feta syrom a obložená ešte ďalšími prídavkami, znie to ako malá porcia, ale opak je pravdou. Ako welcome drink som dostala víno, ktoré je v Grécku v reštauáciách drahé a už mi aj chýbalo a to ešte nehovorím o tom, ako som pred jedlom i po jedle dostala dezerty. Jednoducho opojili moje zmysly, k tomu hrali grécke melódie a celá miestnosť žiarila svetielkami, čiže dokonalý hygge pocit (dánsky názov pre spokojnosť a chill, pre tých čo nevedia). Kedy si v prítomnom momente poviete, že ste šťastní? Väčšinou na šťastné momenty len spomíname, ale ja som v tej chvíli vedela, že v tej chvíli mi nič nechýba. Zamilovala som sa do tohto úžasného mesta, ktoré nežije len históriou, príbehmi a mýtmi, ale vie opantať zmysly práve tým súčasným čarom, espitom či spôsobom života. Po pravde moja láska k Trenčínu dostala v tej chvíli veľkú konkurenciu a musela som si ju obnoviť prechádzkami, aby som ju znova cítila. No Atény si nosím aj tak v sebe a na sebe, keďže mám stade aj kabát a teraz sa mi zbiehajú slinky.