Hainburg - ako kameňom dohodil od Bratislavy
Hainburg, tak ľahko sa dá domýliť s Hamburgom a povedať si, že ten počká, veď je to Nemecko, voči ktorému majú mnohí averziu. Celé meno znie Hainburg an der Donau. To už geologicky nesedí ako hanzové mesto, ale rakúske mesto, ktoré je blízko, pre niekoho až priveľmi blízko, aby sa ho odhodlal objaviť. Nemyslím pre jeho obchody, lebo na pohraničí sa rieši aj cena a kvalita. Objaviť tak, že sa v ňom túlaš a objavuješ. Nie cielene, i keď tu nájdeš aj nejaké tipy, ale skôr rovno za nosom. Inštinktívne. Môže to byť túra na bicykli, ale po novom sa obnovila aj MHD z Bratislavy. Takže na výhovorky nie je už čas, veď je tu čo vidieť.
Hainburg volá, ako sa doň dostať?
Čo potrebujete vopred vedieť, ak idete mestskou dopravou?
- MHD 901 ide z Bratislavy od mosta SNP a premáva zhruba každú hodinu
- cena lístka je momentálne pre dospelú osobu 2,5 eura a dostanete sa tu behom 20 minút
- lístky sa kupujú u šoféra, študenti a seniori majú zľavu
- hrad v Hainburgu je počas letných víkendov zväčša spoplatnený kvôli podujatiam, ale cez týždeň sa tu dostanete úplne free
- je dôležité, kde vystúpite a podľa toho sa zariadite či dáte skôr hrad alebo mesto, pre možnosť hrad odporúčam zastaviť už pri Ungartor, ďalším poznávacím znamením je PENNY market, ktorý je oproti zástavke
- hoci nikto na hraniciach nekontroloval doklady, majte ich radšej pri sebe
Mesto veží a ako na hrad?
Mestské hradby mali pôvodne 15 veží, v súčastnosti sa ich počet rapídne znížil, ale aj tak budete mať pocit, že slovo Tor čiže veža je meste pomerne časté. Spomínam to aj kvôli zástavke UNGARTOR, čo sa prekladá niekde ako Uhorská, inde Maďarská veža. Ďalšia sa volá Viedeňská. Bratislavskú vežu tu ale nehľadajte :) Napokon v počiatkoch Haiburgu sa Bratislava volala Brezesburg, Bosonium, Posonia a podobne. Pohybujeme sa teda v 11.-12.storočí, kedy sa o Hainburgu začalo písať najmä v spojení s hradom, ktorý zdôrazňuje jeho historický ráz, hoci na zrúcaninu je pomerne dobre zachovalý.
Na hrad vedie viacero ciest. Pre dve z nich je Ungartor dobrý záchytný bod. Keď zabočite doľava pred spomínanou vežou, dostanete sa na lesnú cestu, ktorá je pre milovníkov tieňa a prírody ako balzam na dušu. Pripravte sa však na kaskádové schody, no Rakušania mysleli, že dajú re niektorých zabrať, takže ich vybavili lavičkami. Druhá trasa vedie cez mesto, takže musíte ísť za Ungartor. Heslo tohto výletu bolo: že keď si zle zapamätáš, ako si šiel minule, nájdeš inú cestu. Vďaka tomu viem aj o tej lesnej :)
Hrad s pochmúrnou minulosťou
Poznáte to, stredovek vyznieva dobre zväčša len na historických slávnostiach. Dokonca sa konajú aj tu. Najznámejším s pomedzi hradných festivalov v Hainburgu je Mittelalterfest. No žiť v minulosti už také ružové nebolo. Začalo to vládou vojvodu Leoparda VI., ktorý všade hľadal kacírov a dokonca sa zúčastnil aj križiackej vojny a vyostrovalo sa ďalšími storočiami. O hone na čarodejnice svedčí aj tabuľa na hrade o tom, že sa tu Hexen čiže bosorky odsúdili na smrť. Oheň spálil ich telá na inom mieste, tzv. Hexenberge, vďaka čomu necítiť na hrade temné vibrácie z ich nespravodlivej smrti. Tento historický fakt sem dávam aj preto, že každé miesto má svoju minulosť a žiadne miesto si netreba úplne idealizovať. V stredoveku by som vás sem nepozývala. Vždy je dôležité načasovanie, hoci sa mnohokrát hovorí, že svoj život je v našich rukách, neplatí to vždy. Tieto čarodejky mali skrátka smolu na dobu, v ktorej žili a nemal ich kto zachrániť. My môžeme meniť viac, preto si to vážme. Ale nie každý je v ľahkej životnej situácií. Možno by pomohlo práve zobrať ho na menší výlet :)
Hrad má krásne zákutia a zmestí sa tu veľa ľudí, takže nie je ruina ako ruina. Napokon Hainburg nemá iba jeden hrad. Tento je z nich rozhodne zachovanejší. Leží na vrchu Schossberg a pred jeho vstupnou bránou môžete pozorovať panorámu mesta. Sú tu vybudované aj špeciálne lehátka, na ktorých sme sa my občerstvili, no posedieť si môžete aj vnútri.
Braunsberg
Z hradu je výhľad aj na Keltskú vyhliadku, ktorú som absolvovala minule, ale skoro mi uleteli vlasy, takže na takú túru odporúčam viac zásob a ochranu voči vetru alebo ešte lepšie sem ísť na aute, lebo trasa vedie po asfaltke. My sme sa dostali síce aj inak, ale to bola sama o sebe dobrodružná trasa okolo polí, viníc, s lezením po skalách. Inými slovami sme zablúdili tam, kde to naša duša asi potrebovala. Hore úprimne nič moc nie je, iba drevená vyhliadka. Prísť sem však znamená kochať sa tým, čo kopec ponúka z výšky. Mne sa tu vybil mobil, čiže výhľadovú fotku si musíte, bohužiaľ, vygoogliť. Som na Keltov a keltské miesta, ale necítila som tu ich energiu, možno pre tie veterné podmienky a spopularizovanosť miesta, kvôli fotkám na instagram. Každopádne tu stálo keltské hradisko Bójov. Ale myslím, že tá asfaltka by sa nepáčila ani im. My sme sa ňou vracali naspäť a bolo to dosť nezáživné. No sto ľudí, sto chutí.
Okolo Dunaja
Hainburg má kopcovitý ráz a nemusí byť pre každého, ale nenechajte sa oklamať centrum a okolie Dunaja je rovina. že tu tečie táto rieka riek naznačuje už názov. Hoci sa pri Wasserturm momentálne prerábal chodník,sú tu miesta, kde si môžete sadnúť a len tak sa kochať, ako prúdi. Súčasťou Donaupromenade je aj kamenný podchod, ktorý trochu pripomína cestu ku Garde. Za ním nájdete aj menšie plážičky. Jedna pani sa tu fotila pri joge, čo dokazuje, že miesto je fotogenické. My sme mali namierené inde. K zrúcanine Roethelstein, ktorú ste si všimli aj v úvodnom obrázku. Hovorí sa, že to bol hrad temných rytierov, ale straší tu vraj len večer. Preto aj názov Červená skalka, lebo rytieri mali červenú kapucňu. Neviem posúdiť, ale zladila som sa dokonale šatami. Pre lepšie fotky a prírodný výhľad na Dunaj, odporúčam nielen vyjsť schody, ale prejsť aj k druhej skale. Na prvej si môžete urobiť piknik.
Fischertor
Sú aj zástavky, ktoré sme neabsolvovali a nedopatrením obišli. Ako som v úvode spomenula, Hainburg je mestom veží. Fischertor je Rybárska veža. Mimochodom rovnaký názov mala aj veža v Bratislave ktorá už nestojí. Bola bránou od Dunaja a nasvedčuje tomu, že pri rieke sa darilo rybárom. Ako spomína Pravda vo svojom článku, bývali pri ľudia, ktoré boli istým spôsobom vylúčení zo spoločnosti, lebo ich práca bola nutná, ale nepopulárna a určitým spôsobom vzbudzujúca strach. Patrili sem napríklad kati či pôdorné babice. Okrem toho sa za jej bránami konal masaker a požiar. Keď sa pozriete na fotky z internetu, viete, že možno v tej dobe ste tu nechceli byť, ale dnes by ste sa chceli pri nej odfotiť. Keby nie pamätnej tabule, asi by ste si mysleli, že takéto legendy a príbehy sú vymyslené, aby prilákali turistov milujúcich históriu. V prvú sobotu v mesiaci môžete ísť na prehliadku mestom a spýtať sa viac sprievodcov, lebo vtedy je výklad aj v slovenčine, tu je link: https://info.hainburg-donau.gv.at/stadtrundgaenge/
Haydnovo mesto
Hoci sa tu skladateľ nenarodil, ale v blízkej dedine Rohrau, chodil tu do školy a jeho dedo vraj prežil práve ničivé vyčínanie pri Fischertor, takže si na neho zobrali svoje právo. Po skladateľovi je tu pomenovaná ulica, reštaurácia, knižnica a fontána. Áno, v tej dobe nosili muži sivé kučeravé parochne a hrala sa klasická doba, no niekomu to obdobie chýba. Hainburger Haydngesellschaft doteraz pri Dunaji hrajú takú hudbu.
Čo dodať na záver nech už sa vyberiete kamkoľvek, objavíte viac než len, keď zostanete stále na rovnakom mieste, kde vás to už dávno nebaví. No po ceste prídete ako znovuzrodení a plní dojmov. Urobte si výlet, len tak pre seba, pre ten pocit, že žijete a má to zmysel.