Hallo Berlin
Je to už nejaký ten piatok, čo som bola v Berlíne. Vlastne neviem, či sa za tú dobu zmenil, ale jedna drahá osoba mi ho predsa pripomenula svojím príbehom, kde hrala živá hudba na ulici, dvojica tancovala, ktosi vytváral veľké bubliny a v pozadí bol ostrov múzeí. Boli časy, keď sa sem lietalo z Bratislavy jedna radosť, takto letím len v spomienkach, ale sú ľudia, ktorí sa stále neodvážili cestovať na vlastnú päsť a ak niekoho inšpirujem k výletu, tak to má zmysel.
Múr rozdeľujúci mesto
O Berlínskom múre ste iste počuli, nerozdeľoval len Nemecko, ale aj celú Európu na dva svety. Na Západ a Východ. Niekedy to klišé označenie ešte stále platí, no dnes je tento múr stenou umelcov. Volá sa East Side Gallery. Na väčšine fotiek vidíte len bozkávajúcich sa politikov čo budí dojem, že túto galériu pod holým nebom tvorí len to. V skutočnosti merajú pokreslené ruiny Berlínskeho múru vyše kilometra a je tu vyše stovka streetartových nápadov. Veľa z nich má politický podtón, ale je tu aj život človeka od mladosti po starobu, hlavy, na ktorých stoja budovy, stromy vyrastajúce zo zemegule či kotúč s nerozlúšteným písmom. Stena, ktorá kedysi delila názory, dnes vedie k zamysleniu sa nad otázkami života, mieru, slobody a lásky. East Side Gallery sa nachádza v časti Friedrichshain pri rieke Spléve.
Currywurst
Miestna pochúťka, ktorú by ste mali ochutnať, aj keď ste si klobásku a kečup nechceli nikdy doteraz spájať. Tajomstvo pokrmu spočíva v dochutení kari korením, cibuľou a ďalšími ingredienciami, čím vzniká unikátna chuť. Nemecko letí na klobáskach a párkoch, čiže ich nájdete aj v iných pokrmoch, ale toto je najtypickejší streetfood v Berlíne. Zaviedla ho po vojne Herta Heuwerová v svojom stánku, netušiac, že si jej nápad získa obľubu v celom Nemecku. Ja si doma podobným spôsobom pripravujem párok a veľmi rýchlo je tanier prázdny, ale namiesto kari dávam len kurkumu s čiernym korením. Zahraničné kuchyne dokážu inšpirovať aj tú vašu, najmä ak hľadáte nápad, čo variť a zvyčajné jedlá sa vám zdajú už otrepané.
Potsdam
Berlín je rozľahlý a k známym zákutiam sa ešte vrátime. Do aglomerácie hlavného mesta patrí aj Potsdam, bývalé mesto pruských kráľov. Je to akoby mesto v meste, lebo má množstvo pamiatok. Väčšinu návštevníkov zaujíma prepychový zámok Sanssouci, ktorý sa blyští zlatom a schody k nemu sú obkolesené parkom, začo dostal nálepku UNESCO poklad. No ja vám chcem ukázať aj menej prebádané miesta. Čakali by ste v Nemecku Holandskú štvrť či kváziantické ruiny na kopci? Alebo dokonca bývalé filmové štúdio? Pri túlaní sa Potsdamom toto všetko nájdete a ešte aj s prírodnou kulisou. Dokonca vám nemusí stačiť ani deň, no metrový lístok platí aj sem (ak sa to nezmenilo), keby ste sa chceli vrátiť na ďalší deň. Doporučujem si zobrať mapku, lebo nejde o malé mestečko, čo prejdete rýchlo. Inak po slovensky sa volá Potsdam Postupim, konala sa tu aj konferencia po druhej svetovej vojne. Je to zároveň sídlo univerzít, ktoré tiež spolu s kampusom objavíte pri skúmaní komplexu. Na mojom prvom obrázku vidíte Ruinenberg, kde chodí málokto, lebo je na kopci a nie je tu príliš značenie. Chodia tu skôr miestni, ja som tu stretla len psíčkarov. Z normánskej veže, ktorá nie je vždy otvorená, máte výhľad na mesto.
Poďme teda do mesta
Vodím vás po všetkých kanáloch, ale uznajte, že v Nemecku sú štýlové, ale vy máte záujem po tom, čo bežne na obrázkoch z Berlína vidíte, no tak dobre poďme sa pozrieť do centra. K Brandenburskej bráne vedie ulica nazývaná Unter den Linden čiže Pod lipami. Nie, nepostavili ju kvôli druhej svetovej, stála tu už dávno predtým - v 18.storočí, ale samozrejme pamätá aj na časy nacizmu v Nemecku. Dôkazom, že je staršia než tento konflikt je, že socha na jej vrchu spoznala Napoleona. Ten si ju na nejaký čas dokonca privlastnil. Okrídlená bohyňa mieru je späť a snáď ho prinesie aj štátu, ktorý v minulom storočí zmýšľal dosť nacionálne a vojnovo. V dnešnej dobe je oveľa tolerantnejší a často tu vidíte premiešané obyvateľstvo. A ešte jedna vec, ak tu chcete silvestrovať, odporúčam sem zavčas prísť, lebo práve tu sa odohráva hlavný program, svojho času sa dal vidieť aj v telke.
Keď sa vyberiete za bránu, objavíte na ceste ďalšie budovy, ktoré pamätajú minulosť. Jednou z nich je aj Ríšsky snem - Reichstag, zaujímavou pre vás môže byť vyhliadka z jeho kupole, ale je nutná rezervácia vopred, lebo sa môže stať, že sa vám neujde miesto. V diaľke uvidíme aj zlatú sochu s vavrínovým vencom na vysokom sĺtpe. Volá sa Siegessäule a symbolizuje bohyňu víťazstva Viktóriu. Nemci v čase jej stavania zvíťazili nad Dánmi a neskôr zas v pruských vojnách. Ako Rimania mali svoje víťazné oblúky, Nemci majú stĺp víťazstva. Čo vám poviem, asi preto brali tak ťažko vojnové porážky v minulom storočí. Táto socha je zároveň vaše správne nasmerovanie k zoologickej záhrade.
Museuminsel
O nemčine sa hovorí, že je ťažkopádna, lebo má dlhé slová. No pokiaľ si tie dlhé slová preložíte, vyznie vám naopak miestami poetická. Ostrov múzeí je toho príkladom. Ostrov je to nielen preto, že je to metafora pre väčší počet galérií, ale aj pre skutočnosť, že sa nachádzajú popri rieke, čo dotvára ich krásnu scenériu a môžete sa nimi kochať aj bez návštevy interiérov. Pokiaľ si radi pozeráte exponáty, je tu celkovo 5 múzeí. Zbierku sôch z antiky, gotiky i renesancie je v Bodemuseu, kde nájdete aj Münzkabinett. Neues Museum skrýva aj bustu Nefertiti, krásnu manželku egyptského faraóna Achnantona, ale je tu aj grécke a egyptské nádvorie. Zbierka starožitností vrátane amfor je situovaná do Altes Museum. Narozdiel od neho Alte Nationalgalerie je zameraná skôr na obrazy. Najznámejšie a najlákavejšie múzeum z celého ostrova je Pergamonské múzeum. Pomenované je podľa Pergamonského oltára, ktorý je tu umiestnený. Viac informácií o zbierkach či sprístupnených veciach nájdete priamo na ich webe Museuminsel.
