Berat - mesto, ktorá sa pozerá do duše
Berat volajú aj albánsky Belehrad. Niežeby sa nejak podobali, ale toto mesto s tisícmi okien, sa v minulosti nieslo meno Beograd a jemu podobné. Jeho korene siahajú hlbšie, podľa archeológov tu bolo založené mesto Antipatreia roku 321 p.n.l., no cítiť tu aj neskoršiu osmanskú orientálnejšiu stopu. O počiatkoch osídlenia by sa dalo polemizovať, pretože niektorí sa domnievajú, že tu ľudia žili už v staroveku. Nás ale zaujíma dnešný Berat, ktorí patrí k málu albánskych miest, čo sú zaradené po nálepku UNESCO. No bez minulosti by nebol tým, čo je dnes.
Príbeh dvoch obrov
Prišla som, hľadala som a našla som, no môj kufor sa na hrboľatých kamenistých dlaždiciach skoro zbláznil. Niet divu, lebo Berat si zachováva svoju tvár ako kedysi. Bol stvorený pre ľudí, nie pre turistov. Možno aj preto mi starček na ubytovaní podal knihu, chcel, aby som o jeho meste vedela viac, než sa len prešla a zabudla. Chcel, aby mesto, v ktorom strávil celý život, zanechalo aj vo mne stopu, a tak sa aj stalo. Rozpoviem teda aj vám príbeh lásky, boja i znovuzrodenia. Príbeh Beratu.
Kde sa dvaja bijú, hory rastú...
Cez Berat tečie rieka Osumi, ale nebola vždy riekou. Bolo to dievča. Dievča, do ktorého sa zaľúbili dvaja muži. Predtým nerozluční. Dokonca sa hovorí, že boli bratia. Tomorr a Shpirag. Obaja nezávisle od seba sa s Osumi začali stretávať. Obaja jej prirástli k srdcu, lenže ani jeden neuniesol zistenie, že ten druhý chce to isté, čo prvý. Brali to ako zradu, hodnú súboju a tak sa z priateľstva stala nevraživosť a bitka, ktorá stála oboch život. Dvaja muži, čo Osumi sľúbili lásku, si vybrali cestu, ktorá nepriniesla šťastie nikomu z nich. Osumi zostala sama a bratia sa premenili na hory, ktoré dodnes vidíme. A čo sa stalo s dievčaťom? Plakalo až sa premenilo v rieku, čo tečie už navždy medzi nimi. Keď sa pozriete raz na Berat a pozriete na scenériu, zmyslite si na tejto katarzný príbeh.
Kalaja e Beratit
Čo sa dá v Berate robiť či navštíviť? Ak sa vám nechce len promenádovať okolo rieky a vysedávať v kaviarni, ale chcete aj spoznávať, vaše nohy zamieria iste k hradu. Napokon každé významné mesto malo v minulosti pevnosť, lebo potrebovalo brániť svoje územie a Berat nie je výnimkou. V balkánskom svete sa vyskytuje iný názov - kalaja. V časoch Rimanov to bolo ešte Albanorum oppidum, pokiaľ si potrpíte na názvy. Dnes je to ale veľmi zachovalá rozsiahla ruina, ktorú nájdete ako inak na kopci, ale nie je to dlhá túra a vedie cez centrum mesta.
Nepamätám si, že by som platila vstupné, čiže hrad by mal byť voľne prístupný. Dokonca - ako vidíte na obrázku - sa tu dá aj najesť. Ja som navštívila Onufri (rovnako sa volá aj múzeum v medzi hradbami, meno dostali po ikonografovi, ktorého zbierka je charakteristická špecifickými farbami), kde sa dalo najesť za facku, teda ich leky. Čo by ste tu nečakali, teda aspoň ja nie, bol pán pasúci svoje ovečky, čo len dokazuje, že kalaja je akoby mesto v meste. Dokonca sa tu obchoduje s regionálnymi textilnými výrobkami. Od ručne robených kabeliek s motívmi až po obrusy.
Toto nie je pôvodná podoba hradu, ale tá z 13. storočia. Prvotnú verziu vypálili Rimania, obnovili ho podľa vlastných predstáv až cisár Theodos a Justinián. Okrem už spomínaného Onifriho múzea tu zostali aj zvyšky Červenej mešity. Môže sa to druhá svetová vojna a ničivé nemecké bomby. Ruina je aj z vodnej cisterny Saranxha z 12. storočia. Teta mapa napovedá, že sa tu zdržíte dlhšie než na bežnej ruine hrade.
Odkaz predkov
Dlhé roky tu žili Turci, čo sa nedá prehliadnuť. V štvrti Mandalem je aj tzv. Kráľovská mešita. Zrejme zažijete rovnako ja aj zvolávanie veriacich k modlitbe, lebo mešita nie je len na okrasu a pre historickú hodnotu, ale dodnes je symbolom viery. Za čo sa modlia vám ale nepoviem, mne to vždy znie ako mumlanie, no verím, že je to niečo zmysluplné. Napokon viera ma pozdvihnúť ducha a spojiť ľudí k sebe, nie od seba. Aspoň to bolo vždy jej pôvodný úmysel priniesť to dobré.
Orientálny vplyv cítiť aj v kuchyni. Salep alebo sahlab, ktorý sa u nás vyskytuje skôr v čajovniach, je tu bežný. Je to mliečny nápoj z Blízkeho východu, posilňujúci organizmus. Obsahuje koreň orchideye vstavača, ktorý pôsobí aj ako afrodiziakum. Typickým albánskym a beratským jedlom je bezmäsitá pispilia z kukuričnej múky a listovej zeleniny posypatá syrom.
Čo ďalej podniknúť v Berate a okolí?
Ako písal grécky historik Strabon je to krajina olivových hájov a viníc, takže sa núka možnosť urobiť si ochutnávku tunajších vín, ku ktorej existuje aj špeciálna tour. Pokiaľ by ste chceli chodiť po meste so sprievodcom, aby ste sa dozvedeli od miestych aj to, čo v bežnom sprievodcovi nenájdete, Berat organizuje aj tzv. free tour a podľa toho, ako sa vám prehliadka bude páčiť, zaplatíte. Príspevok je dobrovoľný, no určite by sa vám nepáčilo, keby vám niekto nedal nič za odvedenú prácu, čiže neberte to úplne ako zadarmo túru. Na stránke Beratu sú aj ďalšie voľby, ako tráviť voľný čas. Môžete sa vydať do hôr či urobiť si canoying po rieke. Závisí, koľko času tu chcete stráviť. Hlavne si ho užite a objavujte!