Antický odkaz v Albánsku

Krajina s dvojhlavým orlom na vlajke už nie je pre svet veľkou neznámou, Lonely Planet ju dokonca odporúča, aby ste ju viac preskúmali. Stále však o nej vládnu predsudky o jej zaostalosti či polemiky o jej bezpečnosti, a pritom v mnohých oblastiach Albánsko svojím vývojom a prácou na sebe predbehlo Slovensko. O čom sa hovorí menej je, že podobne ako Grécko či Taliansko má zbierku miest, ktoré fungovali už v antike. 

Apollonia

Apolón v svete gréckych mýtov bol Diov syn a dvojča Artemis. Gréci mu pripisovali viacero daností. Bol bohom poézie, veštieb, lukostreľby či tanca, no najznámejšou funkciou bola pozícia boha slnka a svetla. Gréci sa k nemu modlili a privolávali slnko aj v Albánsku, neďaleko dnešného Fieru. V čase osídlenia tu pretekala aj najdivokejšia rieka Albánka Vjosa, no zemetrasením sa odklonila. 

Do Apollónie sa dostanete za 600 lek, čo je zhruba 6 eur (info 2024).  V komplexe nájdete ruiny mesta, ktorého vznik sa datuje do roku 588 p.n.l. Osídlené bolo už predtým, lebo tu žili Ilýri, no vzývanie gréckych božstiev dokazuje, kto získal prevahu. Najpopulárnejšia stavba, ktorú vidieť aj na instragramových účtom, je Buleuterion. Ten odkryl počas archeologických vykopávok Francúz Léon Rey.  Jednalo o sa o miesto, kde sa stretávala rada starších. Oproti nemu sa nachádza menšie divadlo Odeon, čo vypovedá o kultúrnej zdatnosti a zanietení tunajších Grékov. 

Dyrrhachium

Dnes známe pod menom Durres alebo po našom Drač. V súčasnosti je tu nie príliš oslnivé more a predražené reštaurácie, no v minulosti malo natoľko významnú polohu, že ním prechádzala rímska cesta Via Egnatia, ktorá viedla až do dnešného Istanbulu. 

Napriek tomu, že je druhým najväčším mestom Albánska, zaujímavé je skôr odkazom minulosti, ktorá siaha svojou slávou až do obdobia pre naším letopočtom. Môže sa zdať, že jeho zakladateľmi sú Rimania, ale pravda je taká, že o jeho zrod sa okolo r. 627 p.n.l. postarali Gréci, konkrétne kolonisti z Korintu a Korfu. Vtedy ešte nieslo meno Epidamnos. Názov v nadpise je z rímskej éry, kedy bolo významným prístavom, ktorý obchodoval s dnešným Brindisi, vtedajším Brundisiom. 

Pri Dyrrhachiu sa v roku 48 p.n.l. zomlela aj bitka medzi Caesarom a Pompeiom, jedna z mála, kde vyšiel Caesar ako porazený. Zachovalé hradby sú až z byzantskej éry, ale pokiaľ by sme v Dračí hľadali niečo typicky antické je ním jeden z najväčších rímskych amfiteátrov na Balkáne. Zub času ho poznamenal, takže nevyzerá ako z čias najväčšej slávy, no Albánci sa snažia o zápis do UNESCA. V aréne kedysi bojovali gladiátori so živými zvieratami a tento výjav mohla sledovať tretina Kolosea. Do konkrétnych tunelov sa dostanete len na vstupenku, no pohľad na amfiteáter uvidíte aj počas prechádzky mestom. 

Schodisko je v nelichotivom stave a zaslúžilo by si rekonštrukciu, no do tohto stavu sa dostalo aj vďaka viacnásobným zemetraseniam a faktu, že sa po archeologických prácach objekt nezakonzervoval. Odkrývať ho začali až v 60.rokoch minulého storočia, čo znamená, že možno je v Albánsku aj iný väčší amfiteáter, o ktorom sa doteraz nevie. 

Butrint

Ponoriť sa do minulosti sa dá aj na juhu Albánska. Butrint očarí svojím prepojením s prírodou, vďaka čomu nie je nudnou prehliadkou stopami históriou, ale prechádzkou osviežujúcim prostredím, ktoré žije pre minulé, prítomné i budúce. Vstupné sa za poslené roky navýšilo na 1000 lek, čo je okolo 10 eur, ale nie sú to vyhodené peniaze do luftu, lebo ponúka pestrú zbierku historických budov z rôznych období, výhľady na jazero z benátskeho hradu a financie si vyžadujú nielen pamiatky, ale aj početné stromy. Po sezóne je otvorený len do zotmenia. Nechápali sme prečo, ale keď sa začalo potemňovať, pochopili sme, že je to pre bezpečnosť, aby sa nikto nestratil, lebo park je pomerne rozľahlý, no na konkrétnom čísle sa internet nezhodne.

Park Butrint nájdete v blízkosti Sarandy a Ksamilu, premáva tu pravidelná autobusová linka. Je zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Čo v ňom teda nájdete?

1) Svätyňa Asklépia

Asklepieon je oblopený vodou, je doslova mostíkom do mysle predkov, lebo odtajňuje, aký zmysel v ich životoch malo uzdravovanie a liečivý proces, ktorý mal na starosti boh medicíny Asklépius. Tomu je posvätné miesto je zároveň vstupnou bránou k ďalšej pamiatke, ktorá očisťovala zas myseľ - k starovekému divadlu.

2) Amfitéater

Počas gréckej aj rímskej doby malo divadlo v Butrinte nezastupiteľnú úlohu v kultúrnom živote obyvateľstva. Okrem divadelných predstavení a hudobných vystúpení sa tu konali aj náboženské obrady, čo vypovedá o jeho všestranosti aj o význame rôznorodých hodnôt Butrinťanov, ktorí sa snažili spestriť dni nielen zábavou, ale aj vzdelaním a vierou. Divadlo vlastne zastupovalo funkciu školy a poskytovalo priestor pre šírenie múdrosti. Jeho vznik spadá do obdonia 3.storočia p.n.l.

3) Románske kúpele

Očista tela je základom hygieny, ale zmysel kúpeľov má hlbší význam. Bolo to  aj miestom zregenerovanie a stretnutí, takže môžeme predpokladať, že počas  rozhovorov sa ľudia delili aj o svoje postrehy a nápady, ktoré sa týkali ďalšieho rozvoju mesta, mohli sa viesť aj filozofické diskusie či preberať obchodné záležitosti. Veď aj v sprche sa nám lepšie myslí a vyspelé národy už dávno vedeli zúžitkovať chvíle, ktoré my využívame skôr na súkromný účel, na niečo, čo malo prospech pre spoločnosť.

4) Benátska pevnosť

Ďalšími dobyvateľmi Butrintu, ale až v 15. storočí, boli moreplavci z Benátok, ktorí tu zanechali svoju stopu v podobe pevnosti. Aj dnešný výhľad na jazero a kanál Vivari ukazuje, že strážila, teda zastupovala úlohu, ktorú majú dnes psi. Keďže ľudský zrak nie je taký dokonalý ako psí čuch, je logicky na kopci. Dnes sa už nikto nebojí, že by na ňu niekto zaútočil, ale predsa plní svoju úlohu strážneho psa. Sú v nej totiž uložené predmety, ktoré sa v Butrinte našli a je teda múzeom. Otváracie hodiny su kratšie než do parku, čiže návštevu si nenechajte na poslednú chvíľu. 

5) Bazilika a baptistérium

S príchodom kresťanstva sa menili stavby a ich dizajn. Antické národy uctievali viaceré božstvá a prideľovali im úlohy. Kresťanstvo dalo všetky funkcie jednému. Členstvo bolo vykúpené jedným hlavným rituálom, t.j. krstom, ktorý sa odohral v kruhovom baptistériu. Kostol mal tri lode a vznikol počas byzantskej nadvlády. V súčasnosti nie je zahalený dverami a oknami, takže v niečom pripomína našu Katarínku či Haluzice.